Ked´sa chceš stať letuškou, východniarku stretneš všade..

Autor: Michaela Mataninová | 30.1.2014 o 23:55 | (upravené 3.2.2014 o 7:37) Karma článku: 7,68 | Prečítané:  1845x

Tak ťažko sa zobúdza za tmy. Vonku tma a pod perinou tak teplo. Ale skúseností nikdy nie je dosť a treba zbierať všade. Aj napríklad na konkurze “za letušku”. Neznášam lietanie. Väčšina ľudí si lietanie užíva, no ja panikárim už cestou na letisko. Občas nepanikárim až tak veľmi.  Zvyčajne po pár (viac ako pár) pohároch vína. Aj si pamätám, ktorý let mi túto traumu spôsobil. Pamätám si, že žena sediaca napravo sa prežehnala pred vzlietnutím a od vtedy si všetky náboženské prejavy na palube spájam s blížiacou sa katastrofou. Ak však bežne lietate niektorými arabskými aerolinkami, určite ste si všimli, že v mene Allahovom sa k vám bud´ prihovorí prvý “officer”, alebo vám pustia v telke zavesenej na sedadle pred vami krátku video modlitbu – čo je tiež akýsi náboženský prejav, no a ja panikárim. Raz som dokonca uzavrela zmluvu s bohom, ked´ nás pekne povytriasalo tam hore, ale s tým našim Bohom, i ked´ kočky sediace vedľa si púštali Korán, čím som potvrdila pravidlo že boh je len jeden a je jedno ako sa volá, lebo všetky tri sme let nakoniec  prežili.

Ale späť k môjmu  tmavému ránu. Keby ste žili v Dubaji povedzme v roku 2006, ste žena, schopná udržať sa na opätkoch celý deň a povedzme mejkap patrí k vašej dennej rutine, šanca, že ste letuška,  budú takmer stopercentné. Dnes to už neplatí, ale šanca, že si to bude myslieť každý, kto vás stretne, sú tiež také vysoké. Aj ja som raz dávno chcela byť letuška. Aj modelka, aj misska, aj robiť v telke a čítať správy. Taký typický slovensko-dievčenský sen. Potom som vyrástla a mala úplne iné sny, ale ten o letuške sa zatúlal medzi tie, čo sa vám snívajú kedˇ vyrastiete.  A potom som sa začala báť lietania...

Ísť z Dubaja do Abú Dhabi medzi siedmou a osmou ráno je ako hrať bingo. Nikdy nevieš, či bude zápcha v ktorej sa nechtiac ocitneš aspoň hodinu, lebo všetci spomalia, aby sa mohli pozrieť prečo policajné blikajúce auto stojí na kraji cesty. Aj ja som hrala bingo, že ak to stihnem na ôsmu, tak skúsim, ak to nestihnem, tak som skúsila to skúsiť.

Stihla som. Dobehla na recepciu, dýcham rýchlo, nevládzem, myslím na to, že som hladná a potrebujem kávu a začínam sa cítiť podráždene, až kým mi nedopne kde som  a ja zrazu vidím veľkú koncentráciu mladých dám rôznych národností , rôznej farby pleti a vlasov. Všetky sa mi zdajú prekrásne. Potrebujem sa napiť, alebo zajesť si, lebo z tých parfémov ma začína bolieť hlava. Väčšina v čiernom kostýme, s vlasmi zviazanými do uzla akoby už mali obsluhvať na palube v ten istý deň a všetky rozprávajú jedna cez druhú. Nemávam problémy so sebavedomím, skôr naopak, ale keď sa človek ocitne v miestnosti s ďalšími stopäťdesiatimi ženami, začne o sebe trošku pochybovať. I keď som šla hrať bingo, pomaly som začala cítiť nervozitu. Možno to bude tým, že človek je prirodzene súťaživý typ, a vyhrať chce každý.

Registrácia prebehla pomerne rýchlo. Vypísaný formulár, ktorý spolu s ďalšími formulármi ktoré som vyplňovala asi týždeň mi bol zaslaný vopred. Najprv bolo potrebné odovzdať len prvú stranu, kde sú uvedené tie najzákladnejšie údaje s fotkou. Na formulár slečna, ktorej ste odovzdali papier, vám napíše číslo, ktoré vás bude správdzať počas všetchých kôl, ak samozrejme budete úspešne postupovať. Ja som dostala trinástku, čo je mne celkom sympatické číslo.

Po registrácii nás všetky natlačili do jedálne, kedže hlavnú miestnosť okupoval nečakane nejaký Seikh z firmy. Opäť všetky rozprávali jedna cez druhú. Za mojím stolom sedelo ďalších šesť dievčat. Niektoré žili v Emirátoch pomerne dlho, niektoré tu strávili len pár dní či hodín. Len tak pre zaujímavosť, za mojím stolom sedela Maďarka, Rumunka, Maročanka a dve Ukrajinky. Po dlhej chvíli čakania a strašného hluku nás prišli privítať dve už-skúsené letušky, ktoré rozhodovali o našom osude. V prvom rade sme mali za úlohu predstaviť dievča sediace vedľa nás a spomenúť niečo, čím je zaujímavá. Opäť som raz zistila, že postaviť sa pred ďalších vyše sto ľudí, a rozprávať nahlas a niečo, čo dáva zmysel, nie je vôbec taká sranda. Táto aktivita nám zabrala pomerne veľa času, keďže sa veľa dievčat rozhodlo rozoberať detaily, čo mi vôbec nevadilo, pretože som sa dozvedela, že charite sa nevenujem len ja, ale ďalšia štvrtina jedálne, a ďalšia štvrtina už má profesionálne skúsenosti s lietaním. Po tejto aktivite nám rozdali aglický test, ktorý bol tak primitívny, že ma až zmiatol a sama som začala pochybovať o svojej angličtine, ktorá ma už roky živí. Samozrejme, každý test bol označený iným abecedným písmenom, aby sa nedalo opisovať od prísediacej. Bolo dobre zaspomínať si na dobré školské časy. Po anglickom teste sa ako náročky rozhodol Shaikh uvolniť veľkú miestnosť kde sme sa všetci presunuli. Ďalší šok ma čakal, keď na mňa slovensky začala rozprávať Marika (meno mala nalepené na hrudi), ale s ktorou sme si pokecali až po videu.  Kto nezažil Abu Dhabi, tak z videa, ktoré nám pustili bude mať pocit, že Abu Dhabi je najlepšie mesto na svete a že Emiráty sú tá  najúžasnejšia krajina v ktorej sa dá existovať a že žiadne aerolinky nie sú také dobré ako Etihad airways. Aj ja som im na 5 minút uverila a dokonca sa tešila do ďalšieho kola.

Keby len po videu nezačali vyraďovať...

Moje meno sa spomenulo hneď na začiatku. Zostala som trošku zmätená.  Žeby ten anglický test? Všetci, ktorých mená a čísla boli spomenuté sa mali odobrať do inej miestnosti. Tak sme sa tam pobrali a pozerali zmätene dookola. Ticho. Asi na dve minúty. Potom nám tá už-letuška povedala, že máme zachovať absolúny pokoj, ale že sme postúpili. Kameň zo srdca opadol. Predsa len viem tú anglinu. Zostalo nás 32.

Do ďalšieho kola sme mali vytvoriť skupinku zloženú z 5 - 6 členov, kde sme dostali zadanie pripraviť týždenný výlet pre 4 člennú rodinu. Nešlo tu ani o to ten výlet pripraviť, ale Už-letuška sledovala, kto ako komunikuje. Tip na prejdenie tohto kola - buďte iniciatívni, ale počúvajte aj ostatných členov tímu, koniec koncov práca letušky je tímová práca. Majte svoje nápady a nebojte sa ich navrhnút, ale nesnažte sa svoje nápady presadiť za každú cenu, pretože v lietadle má pasažier vždy pravdu.

Po tomto kole nasledovalo ďalšie video, ktoré bolo už podrobnejšie a ktoré ukázalo, ako život letušky asi vyzerá. Ubytovanie vo vlastnej izbe s vlastnou kúpeľňou a spoločnou obývačkou a kuchyňou zvyčajne obývajú dve, kultúrami podobné dievčatá, čo znamená, že ak ste zo strednej Európy, najskôr bude vaša spolubývajúca tiež zo strednej Európy. Tiež nám bolo vysvetlené na akom princípe bude vypočítaná výplata. Prvé dva mesiace (počas tréningu) dostane letuška zhruba 500 Eúr, ktoré jej majú pokryť stravu, keďže odvoz a ubytovanie je zabezpečené spoločnosťou. Po tréningu to bude zhruba 1600 Eúr po dobu ďlaších 4 mesiacov. Po skončení 6 mesiacov, kedy uplynie aj skúšobná doba môžte zarobiť niečo okolo 2000 Eúr, ktoré sa samozrejme nezdaňujú, keďže Emiráty sú daňovým rajom.

Ďalšie vyraďovanie sa nieslo v podobnom duchu a do miestnosti nás teraz poslali 15, kde nám Už-letuška zablahoželala k postupu do finálneho pohovoru. Pred pohovorom sme si museli pripraviť všetky papiere ktoré nám boli vopred zaslané a doplniť kopec informácií o predošlých zamestnávateľoch, školách, menách matky a otca, prípadne manžela.

Celkom unavená a spokojná s vlastným výkonom som sa statočne prihlásila ako prvá a vstúpila do miestnosti kde sa konal finálny pohovor. Otázky boli celkom príjemné a Už-letušky chceli vedieť, ako som sa popasovala s kritickými situáciami v predošlých zamestnanich. Myslím, že tie, ktoré majú skúsenosti v poskytovaní služieb to budú mať ľahšie, pretože sa určite stretli s nepríjemným zákazníkom. Ja som musela improvizovať a hľadat v pamäti nejaké zvláštne situácie, kedy som riešila niečo, čo som nakoniec akože vyriešila k spokojnosti všetkých zúčastnených. Keby som bola počkala a nehrnula sa na pohovor ako prvá, možno by som si aj niečo pripravila, ale keďže sa celý deň niesol v znamení binga, aj tento posledný pohovor som si užívala v podobnom duchu.

S Marikou som sa rozlúčila bleskovo a sľúbili sme si, že si napíšeme, ale ja som si nevzala Marikine číslo a ona možno stratila moju vizitku, tak Marika z Michaloviec ak to čítaš, ozvi sa mi!

A čo by som odporučila na záver všetkým, ktorí si chcú splniť sen?

1.  Angličtina je základ a kto ju v škole podcenil, existuje kopec jazykových kurzov na vylepšenie

2. Byť sama sebou a užívať si deň

3. Veriť v seba a vo vlastné schopnosti a nenechať sa zneistiť ostatnými

4.  Myslieť pozitívne

5. Vstať skoro ráno a za tmy a nehrať bingo s presunom na miesto konania pohovoru

6. Usmievať sa, usmievať sa, usmievať sa

7. Nezabudnúť si vziať číslo od príjemných Michalovčaniek ako je Marika

8. Predstaviť si seba v štýlovej uniforme Etihadu a tešiť sa na množstvo nových skúseností, ktoré treba zbierať všade

PS: Keď uvidíte niekoho v lietadle, kto sa bojí v lietať, neprežehnávajte sa : )

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?